Waters of Life

Biblical Studies in Multiple Languages

Search in "Igbo":
Home -- Igbo -- Matthew - 019 (Worship of the Magi)
This page in: -- Arabic -- Armenian -- Azeri -- Bulgarian -- Chinese -- English -- French -- Georgian -- Hausa -- Hebrew -- Hungarian? -- IGBO -- Indonesian -- Javanese -- Latin? -- Peul -- Polish -- Russian -- Somali -- Spanish? -- Telugu -- Uzbek -- Yiddish -- Yoruba

Previous Lesson -- Next Lesson

MATIU - CHEGHARIANU, N'IHI NA ALAEZE NKE KRAIST NO N'AKA!
Ọmụmụ ihe na Oziọma Kraịst dika Matiu
NKEBI NKE 1 - OGE MMALITE NKE IJE-OZI NKE KRAIST (Matiu 1:1 - 4:25)
A - AMA NA UMUNA JIZỌS (Matiu 1:1 - 2:23)

3. Nleta na Ofufe nke Ndị Magi (Matiu 2:1-11)


MATIU 2:1-2
1 Ma mb aftere amuru Jizos na Bet-lehem nke Judia n'ubọchi Herod, bú eze, le, ndi-amam-ihe, bú ndi Iru-anyanwu, biaruru Jerusalem, 2 si, Wherele ebe Onye amuru ibu Eze ndi-Ju di? kpakpando n’Ebe Ọwụwa Anyanwụ wee bịa fee ya ofufe.
(Lee Ọnụ Ọgụgụ 24:17)

Ọ bụ akara ngosi nke mmechuihu e dokwasịrị Onyenwe anyị Jizọs na, ọ bụ ezie na ọ bụ "ọchịchọ nke mba niile", ọbịbịa ya n'ime ụwa ka amachaghị ma lebara anya; amaghi ya amuru, adighi-agu kwa ya anya. O mere onwe ya ihe efu, wee mee ka onwe ya ghara inwe aha ọma. Ọ bụrụ na a ga-akpọbata Ọkpara nke Chineke n’ụwa, mmadụ ga-atụ anya n’ụzọ ziri ezi na a ga-anabata ya na emume niile, otuto na nkwanye ugwu ga-ekwe omume. Okpueze na mkpanaka eze kwesịrị ịtọgbọ ozugbo n'ụkwụ ya, ndị eze na ndị isi nke ụwa gaara abụ ndị odibo ya dị umeala n'obi. Onye Juu ahụ tụrụ anya Mezaịa dịka nke a mana anyị anaghị ahụ nke a. O “biara n’uwa, uwa amaghi kwa Ya” ma “o biakutere nke ya, ma ndi nke aka Ya anabataghi ya” (Jon 1: 9-11).

Bido na ndọkpụ n’agha nke ndị Juu baa na Mesopotemia n’afọ 587 tupu a mụọ Kraịst, ịmara Chineke na amụma gbasara iziga Ọkpara Devid n’ụwa ka udo wee ruo mba ndị dị n’ọwụwa anyanwụ. Mba ndị ahụ echefughị omume Daniel, onye amụma nwere nkà, onye jeworo ozi ogologo oge n'okpuru ọchịchị Nebukadneza na ndị nọchiri ya, na onye nwere mmetụta dị irè banyere ọdịnihu nke mba a.

Fọdụ ndị Juu nwere ike ịmụ gbasara ihe nzuzo dị na mbara igwe n’ụlọ akwụkwọ na-agụ kpakpando nke dị nso na Babịlọn n’aka ndị Kaldia. Ha na-ele ka Saturn si malite ịbịaru Jupita nso. Na Mee, 29 nke afọ 7 BC, mbara ala abụọ ahụ pụtara dịka otu nnukwu kpakpando na kpakpando Pisces; ma ebe ndị ahụ na-agụ kpakpando kwenyere na kpakpando a na-egosi ala dị n'etiti, na Saturn na-ese onyinyo nchebe ndị Juu, na Jupita bụ kpakpando nke ndị eze. Ya mere, ha na-ele mbara ala ndị a, na-ekwere n'oge ahụ a mụrụ Kraịst, eze ndị Juu na Onyenwenụ nke eluigwe na ala.

Ndị ahụ na-agụ kpakpando si n’ebe ọwụwa anyanwụ bịa Jeruselem, na-achọkwu eze ndị Juu. Ha gara Yeruselem n'ihi na ọ bụ obodo ahụ. Ha nwere ike sị, "Ọ bụrụ na a mụọ eze dị otu a, anyị ga-anụ maka ya n'oge na-adịghị anya n'obodo nke anyị, ọ ga-aka wee zuo isi ala anyị." Ma ha enweghi oke ndidi ka ha mata ya nke ọma, nke mere na ha ji ogologo njem mee na nzube ịjụ ya.

Anyị pụrụ ịmụta n’aka ndị amamihe ahụ na ndị chọrọ n’ezie ịmara Kraịst, agaghị ewere ihe mgbu ma ọ bụ nsogbu dị n’ịchọ ya. Mgbe anyị gbasoro ịmara Onye-nwe-anyị, anyị ga-achọta ya ma mara ya.

Ndị Juu ahụ na-agụ kpakpando nwere ike ịgbakọ tupu oge eruo na njikọ nke mbara ala abụọ ndị ahụ, nnukwu anụ ọhịa nke mbara igwe anyị, ga-ewere ọnọdụ ugboro abụọ n'afọ ahụ nakwa na mbara ala abụọ ahụ ga-apụta dị ka kpakpando na-enwu gbaa. Ha na-ekwukarị banyere ihe omume a pụrụ iche ma ha kpebiri iziga ozi site na ụlọ akwụkwọ mbara igwe ha na Yerusalem ka ha nọrọ ebe ahụ njikọ nke abụọ nke mbara ala ahụ na 3 nke Ọktọba, ma nọrọkwa ebe ahụ n'oge nke atọ njikọ na 3 nke Disemba, 7 BC. Ozi ahụ ga-enyocha ma lelee ebe na otu esi amụ nwa eze ọhụụ nke ndị Juu. Ndị njem ahụ atụghị egwu nsogbu nke njem n'oge ọkọchị. Ha si na Yufretis bulie ije n’akuku osimiri Orontes na Litany n’akuku Ndida rue Jọdan. Ha wee rigo n’elu ọzara ndị Juu, ebe Yerusalem na-ekpu okpueze ndị isi, ile eze ahụ nke ga-agbanwe ụwa anya.

Ndi amamihe ahu ajughi ma odi eze di otua amuru ebe obu na ha doro ya anya, na-ekwusi okwu ike banyere ya site na nkpuru obi n'obi ha nke mere ha jiri juo si, Olee ebe amuru ya?

Ha chere na onye ọ bụla ga-enweta azịza dị njikere nye ajụjụ ha, na-atụ anya ịchọta Yerusalem nile na-efe ofufe n'ụkwụ eze ọhụrụ a. Ha ji ajụjụ a na-aga site n’ụlọ ruo n’ụlọ, ma ọ dịghị onye nwere ike ịza ha. Ikekwe karia ka anyị maara, otu oke amaghị ihe dị n'ụwa, ọbụnakwa n'ụfọdụ ụka, taa. Ọtụtụ ndị anyị chere kwesịrị iduzi anyị na Kristi bụ ndị ọbịa n’onwe ya.

Mmụọ ozi nyefere ndị Juu ọzụzụ atụrụ ụbọchị ọmụmụ banyere mmụọ ịmụ ọmụmụ Kraịst na ndị Jentaịl ndị ọkà ihe ọmụma site na kpakpando. Chineke gwara ndị ọzụzụ atụrụ ahụ n’asụsụ ha na ndị Jentaịl n’ụzọ ha kacha mara nke ọma. Zọ Chineke si agwa mmadụ okwu abụghị oke.

EKPERE: Chineke di ike, a na m ekele gi n’ihi na Gi bu Onye nwe kpakpando na Anyanwu. Emepụtara kere ụwa ma ha bụ nke gị. Na-agwa ndị ọgọ mmụọ nrọ na ọhụụ ma nye ụwa ụwa mmụọ gị ka anyị wee mara uche gị. Biko mee m otu agụụ a nke ịhụ Ọkpara gị nke achọtara n'aka ndị amamihe ahụ na-adaghị mba n'ihi izute ya.

AJUJU:

  1. Olee mgbe njikọ Saturn na Jupiter malitere na nke mbụ ya n'oge ahụ?

www.Waters-of-Life.net

Page last modified on April 02, 2022, at 02:13 AM | powered by PmWiki (pmwiki-2.3.3)